nadnoduse

Zavesil si ma dolu hlavou, za živa stiahol z kože, vytrhol mi srdce a hodil ho besným psom kvíliacim na mesiac, akoby som nikdy nebola hodna tvojej milosti. Labužnícky si zo mňa vysal aj posledné zvyšky životodárnej miazgy a potom, akoby toho nebolo málo, potom si ma hodil do bažiny, ktorá ma celú pohltila. Tak nechci teraz, aby som bola k tebe milá a kolenačky velebila cestu, […]

Už prišla Búcha Trieska, Kope do dverí akoby išlo o život a mňa chytá príšerná panika, ako keď vás v noci naháňa šialenec. Bežím, sotva lapám dych, srdce bije na poplach až kdesi v spákoch a celé vnútro je zomknuté v príšernom kŕči. Cítim, že ma dostane. Opäť. Tak ako vždy, nepodarí sa mi ubrániť ťažobe vlastnej mysle. Už nebúcha, netrieska, nekope do […]

Odpustenie hriechov Umyť si dlane od hriechov, aké jednoduché, keď vo svätostánku núkajú rozhrešenie za pár odmodlených ružencov a svätená voda zmyje všetky hriechy sveta. A nik nehľadí na utýrané dieťa, ani na trpiacich pre viny hriešnikov. Čo tam potom, že do nás diabol prenikol, veď odpustky sú na predaj za pár grošov. A tak sme obrnení kožou hrošou, odolnou […]

Naozaj je umenie krása nevídaná? Vari ozaj je tá starodávna dáma bránou do neba? Nie, dnes je to už len potreba pre rastúce ego človeka a pre mince cinkajúce na účet. Učí nás k vlastnej neúcte, k rúhačstvu, a túžbe po sláve. Tiež som už mala na mále, ale kašlem na tento svet zhýralý. Poberiem sa, pekne pomaly tam, odkiaľ som prišla. Radšej ako mŕtva, živšia, s […]

Keďže je dnes deň otcov, dovolím si vyjadriť môj vzťah s otcom formou básne. Otec Periférne vidím nemé vrásky, ktoré sa snażíš ukryť pred svetom. Vyryté ich máš z bolesti aj lásky, ktoré ti Boh do cesty priplietol. Periférne cítim mužnú vôňu, pach potu práce z tvojich rúk, penu na holenie, kolínsku k tomu aj vôňu čerstvo pokosených lúk. Periférne pohľad tvoj […]

Vpadnuté oči s pohľadom bez života sa nemilosrdne zabodávajú do tmavých nocí, v ktorých sa pokúšam zbaviť všetkých snov. Pery s farbou černíc šeptajú do ospalého ticha: “ Prepáč mami, už nevládzem.“ Kiežby to bol iba sen, z ktorého raz precitnem objímajúc ťa v náručí. Nie, ani bolesť pokore neučí, keď čierne pery a vyhasnuté oči vždy […]

Nehovor mi, že je ti to ľúto, veď ja už predsa dávno viem, že keď zahalil ťa smútok, v srdci ti ostal iba blen. Nehovor mi, ako ťa to mrzí, ver mi, že mňa to mrzí viac, keď prehĺtajúc slzy hľadím v noci na mesiac. Tak nehovor mi ako ťa to bolí, veď už ťa život prebolel, dnes v nebi dávaš góly, diablovi do jeho osídiel. Nehovor mi, že si to tak nechcel, ja viem, […]

S ružencom v rukách prehadzuješ svoje hriechy, guľôčku po guľôčke, pekne pomaly, tak aby v tebe ostali len skutky, čo ti ku cti slúžia, nech opäť s chrabrosťou muža smieš žiť bez božích desatoro. Veď čo na tom, že obliekaš si vieru sporo, ruženec ti vyzláti cestu do neba. Človečina dnes už nie je potreba ale príťaž ako balvan na krku. Kto už dnes vzýva […]

V krajine tieňov nežijú otroci, spútaní jarmom života. Tam už len ťažká clivota vyhrýza diery do nášho času, ktorý tiká, tiká, tiká. V krajine tieňov už len melódia tichá kolíše spomienky vo svojom náručí a studený mramor zúročí všetky naše viny. Tak skúsme byť aspoň trochu iní skôr , ako zasype nás kopec hliny, nech nemusia sa cítiť vinní tí, ktorí v […]

Vedela som, že raz prídeš, hoci všetci tvrdili, že nie, ale žena proste vie, tá nikdy veriť neprestane, že raz sa aj tak zázrak stane a vyplní jej krehké dlane batôžtek plný života. Vtedy sa jej hlava zamotá, podlomia sa jej kolená. Tá chvíľa pre ňu znamená celučičký svet. Odrazu už žiadnych smútkov niet, už žiadne včera iba dnes. Utíchne búrka, spieva les, […]