nadnoduse

Cez Overtonovo okno jednoducho.

Nič vám to nehovorí? Nevadí, ozrejmím vám jeho podstatu.

Overtonovo okno je oblasť myšlienok, ktoré sa dajú tolerovať vo všetkých diskusiách. Termín bol pomenovaný podľa autora tejto myšlienky, Josepha P. Overtona. Tvrdil, že úspech nejakého nápadu v politike závisí viac na tom, či spadá do okna, než na preferenciách. Podľa jeho popisu okno zahŕňa ideológie považované za politicky prijateľné. Overtonovo okno je spôsob, ako rozpoznať prijateľnosť možných vládnych politík. Zástupcovia politík mimo toto okno sa však snažia presviedčať verejnosť, aby sa okno posunulo ich smerom. Ako to robia? Veľmi jednoducho.

Podľa „Overtonovho okna“ existuje pre každú myšlienku alebo spoločenský problém tzv. okno možností. V jeho rámci sa dá alebo nedá o myšlienke široko diskutovať, otvorene ju podporovať, propagovať a snažiť sa ju legislatívne ustanoviť. Okno sa posúva z „nemysliteľného“ štádia, tzn. verejnej morálke úplne cudzieho a ňou úplne zavrhnutého, do štádia „aktuálnej politiky“, to jest stáva sa široko posudzovateľným, prijímaným masovým vedomím a napokon uzákoniteľným. 

Nejde o vymývanie mozgov ako také: technológia je oveľa delikátnejšia. Postupná systémová aplikácia je efektívna, pretože jej pomáha nenápadnosť jej pôsobenia na spoločnosť, ktorá sa stáva jej obeťou.

Čo by ste povedali na kanibalizmus?

Neprípustné?

Rozoberme si to na jednom príklade. Najprv začína spoločnosť krok za krokom s diskusiou o niečom neprijateľnom, neskôr to považuje za vhodné a nakoniec sa s novým zákonom zmieruje a zastrešuje kedysi nemysliteľné. Zvoľme si niečo úplne nepredstaviteľné. Povedzme, napríklad kanibalizmus, to jest myšlienku legalizovať právo občanov na jedenie sa navzájom. Je tento príklad dosť šokujúci? Naozaj? Hovoríte, že kanibalizmus nie je možné zlegalizovať? Ste si istí? Tak sa na to pozrime:

Ak chceme nejakú tému dostať do okna, musíme začať pekne postupne a systematicky. Ak by sme z ničoho nič vyšli na svetlo s legalizáciou kanibalizmu v lepšom prípade by nás zatvorili na psychiatriu, v horšom by nás bez milosti ukameňovali. Takže poďme pekne pomaličky a systematicky. Kde je dovolené všetko? Predsa vo výskume. Pre vedcov neexistujú nijaké tabuizované témy, preto sa najprv začne o tejto téme diskutovať vo vedeckých kruhoch. Urobia sa rôzne pokusy, štúdie…samozrejme z čisto vedeckého uhla pohľadu, absolútne nezaujaté. Odrazu máme na svete hodnoverné informácie o tejto tabuizovanej téme. Keďže nejde o žiadne kontroverzné či škandalózne informácie, stáva sa z neprijateľnej témy vedecká štúdia, ktorá je už aspoň z časti prijateľná. Určite ešte nie na legalizáciu, ale na prenikanie témy na verejnosť určite áno. Potom stačí začať publikovať príbehy kanibalizmu s podloženými informáciami amerických vedcov a máme tabuizovanú tému pekne krásne na všetkých portáloch, ako na zlatom podnose. O úspešnosť a šírenie takýchto príspevkov sa postarajú samotní diskutéri, ktorí nemajú ani tušenie, kam si vlastne táto téma razí cestu. No a odrazu je z niečoho absolútne neprijateľného senzácia roka. Jednoznačnosť problému bola razom zbúraná a môže si ďalej raziť svoju cestu.

Ďalším, dôležitým krokom je dostať túto tému z radikálnej do možnej oblasti. Preto je dôležité naďalej citovať vedecké štúdie, ale hlavne vymyslieť pre kanibalov miernejšie pomenovanie, aby nevyznievalo urážlivo, necitlivo či dehonestujúco. Vytvorenie eufemizmu, teda nahradenie nepríjemnej skutočnosti jemnejším výrazom, je zásadným krokom k legalizácii nemysliteľného nápadu. Pojem kanibalizmus už neexistuje. Vymení ho napríklad antropofília. Cieľom tejto časti je odviesť pozornosť od problému a odtrhnúť jeho kontext od pomenovania. Dôležité tiež je vytvoriť nosný precedens, na základe ktorého sa poukáže na svetlé stránky antropofílie. Napr. ako kresťania rituálne pijú krv božieho syna a jedia z jeho tela:

„Vezmite a jedzte z neho všetci lebo toto je telo, ktoré sa obetovalo za vás. „

Hlavnou úlohou bakchanálií tejto etapy je aspoň čiastočne vylúčiť jedenie ľudí z trestného postihu. Aspoň raz v historickom okamihu. Potom, keď nastane legitímny precedens, sa objavuje možnosť posunúť Overtonovo „okno“ z oblasti možného do racionálnej oblasti. Ide o tretiu etapu. Tu dochádza k úplnému rozdrobeniu spoločného problému. „Túžba je u ľudí geneticky zakódovaná, spočíva v ľudskej podstate.“ „Niekedy treba zjesť človeka, pretože existujú neprekonateľné okolnosti.“ „Veď existujú ľudia, ktorí chcú, aby ich iní zjedli.“ „Antropofilovia boli vyprovokovaní!“ „Zakázané ovocie najviac chutí.“ „Slobodný človek má právo sa rozhodnúť, čo bude jesť.“ „Neskrývajte informácie, nech každý vie, kto je kto – antropofil alebo antropofób.“ „Je vôbec na antropofílii niečo škodlivé? Škodlivosť sa nepreukázala.“

Tu niekde sa vytvoria dva radikálne tábory. Jeden radikálne proti a druhý radikálne za kanibalizmus, teda pardón, za práva antropofílov. Samozrejme, novinári aj vedci bombardujú verejnosť historkami o tom, kedy, kde ako a prečo ľudia jedli ľudské mäso a že ho naozaj aj jedli. Overtonovo okno sa tým posúva samozrejme vpred, čím dostáva neprijateľné do roviny prijateľného.

Nie je to až taký zložitý proces akoby sa na prvý pohľad zdalo. Stačí len systematicky pokračovať. Napr. príbehmi známych osobností z histórie aj súčasnosti, samozrejme okrášlené hlbokými myšlienkami. Napr. Ten a ten známy človek zjedol svoju ženu, pretože ona sama si to priala. Jej láska k nemu bola taká bezhraničná, že chcela splynúť v ňom. No a on, samozrejme z veľkej, bezhraničnej lásky ju zjedol. Desivé, zarážajúce? Určite áno, preto pridáme formulky typu, kto sme my, aby sme ich súdili, kto sme my, aby sme im bránili v ich bezhraničnej láske, vari sú ich city menej ako naše…….

A máme to. Môžeme pekne krásne presunúť predtým nemožné z okna popularity do okna politiky. Urobíme z ľudožrútov, pardon, z antropofilov, ľudí ako sme my, veď sme predsa liberálna spoločnosť bez predsudkov a s rovnakými právami. Dovolíme im normálne sa zaradiť do všetkých aspektov spoločenského života, ich deviáciu označíme za prirodzenú orientáciu a aby sa náhodou necítili utláčaní a nepochopení, dovolíme im jesť ľudské mäso. Alebo viete čo, pre rovnoprávnosť našich občanov ho budeme predávať v obchodoch.

Hovoríte, že je toto celé absurdné, nemožné a nepredstaviteľné? Nuž, skúste v tomto príspevku zameniť kanibalizmus za pedofíliu. Stále sa vám to zdá až také nemožné? Čo myslíte, v ktorom Overtonovom “ okne “ sa téma pedofílie u nás práve nachádza? Myslím, že už nemá ďaleko do svojho cieľa a najradšej by som sa už toho nedožila. Žiť v spoločnosti, ktorá dokáže vymeniť skutočné hodnoty za choré ambíciie jednotlivcov je ťažko únosné. Takáto spoločnosť nie je liberálna ale šialená.

Zdroj informácií : http://www.protiprud.sk/duchovny-svet/1843.htm

https://cs.m.wikipedia.org/wiki/Overtonovo_okno