Píšem ti, syn môj, tento list.
Viem, mala by som ťa už nechať ísť,
uvoľniť cestu tvojej duši,
hoc bolesťou mi srdce búši.
Prestať ťa kŕčovite držať v dlani,
uvoľniť to zovretie, ktoré ti bráni
nájsť pokoj, ktorý si tak veľmi chcel.
A tak sedím a píšem tento list,
hoc bolí to, už môžeš ísť,
nebudem ťa viac držať v zovretí,
nech tvoja duša odletí tam hore do raja.
Veď raz stretneme sa obaja
a potom nás už nerozdelí nič.
Ľúbim ťa a poviem ti to ešte tisíckrát,
keď budem po tvojom boku opäť stáť,
no dovtedy, syn môj milovaný,
prijmi voľnosť od svojej mamy
a hlaď nás rukou anjela.
Autor: Jana Kuricová
Celá debata | RSS tejto debaty