nadnoduse

Držím ťa za ruku,

ľahúčko ako letný vánok
hladím tvoje ubolené telo
a jediné,
čo ti ešte môžem dať
je Láska.
Niežeby som viac nemala,
dala by som ti aj svoj život,
keby,
keby premenil tvoju bolesť na radosť,
keby ti rozžiaril utrápený pohľad,
vlial horúcu krv do tvojich žíl.
No môžem už len láskou
ovlažiť pár chvíľ,
ktoré sú ti ešte dopriate.
Zahrám ti hoc aj na flaute,
len povedz, čo by si ešte chcela.
A tvoja tvár,
od bolesti biela,
prosí už iba
o koniec.
A ja?
Nemôžem ukončiť tvoje trápenie,
nie som pán tvojho života
a hoci ťažká clivota
sa ako čierny mrak
vkráda do mňa,
jediné Láska je toho hodná,
čo ti ešte môžem zložiť
k nohám.
Zapálim si silný dohán
nech moju dušu umlčí,
veď predsa človeku morda nesvedčí,
tak nech ma poslednýkrát
vidíš v pokoji,
nech ťa moja bolesť nebolí
na ceste poslednej.

Držím ťa za ruku,
ľahúčko ako letný vánok
hladím tvoje ubolené telo
a jediné,
čo ti ešte môžem dať
je Láska,
tak ti z nej dám toľko,
koľko mám,
nech ako vetrolam
uľahčí ti cestu
do večnosti.