nadnoduse

Je to veľmi zvláštne, ale práve dnes, v tento spomienkový deň, vo mne zavládol zvláštny pokoj. Žiadny ťažký smútok, vnútorná bolesť ani nezdravo vyvádzajúca eufória. Ako pokojné more pri východe slnka, rozlieva sa v mojom vnútri pokoj a zmierenie. Prijatie všetkého, čo bolo, aj čo príde. Neviem, či som vôbec, niekedy vo svojom živote, niečo podobné v sebe pocítila. Asi nie. To by som si určite pamätala.
Celé mesiace moje vnútro bojuje s divokými turbulenciami chorej duše, ktorá má jediné zbožné prianie. Nájsť vnútorný pokoj. Prijatie a splynutie so životom. Posledné dni vo mne začal bubnovať na poplach strach. Zdrvujúci, paralyzujúci, likvidujúci posledné zvyšky zdravého rozumu. Strach z dnešného dňa. Strach z cintorína, strach zo smrti, ktorá mi vzala to najvzácnejšie, strach z mojej choroby, no najviac, strach zo seba. Ako to zvládnem, ustojím, ako hlboko dokážem opäť padnúť. Tá neznesiteľná úzkosť mi nedovolila dýchať ani žiť a tak som ticho prosila môjho milovaného syna, aby naplnil moje vnútro láskou a pokojom. Aby mi dal silu prekonať ten strach, smútok, bolesť. Silu, aspoň na dnes, poraziť démonov chorej duše. Aspoň dnes nech spomínam na mojich milovaných s nekonečnou láskou bez bolesti a hlbokého smútku.
Asi sa naozaj plní všetko, čo si s láskou a pokorou prajeme celou svojou bytosťou. Dnes Anjel vzal moju dušu do dlaní, aby upokojil rozbúrený oceán vo mne. Zvláštne, ale naozaj cítim jeho objatie. Ten pokoj, prijatie, splynutie.
Možno nepotrvá dlho, ale som nesmierne vďačná za dnešný deň, za ten povznášajúci pokoj s ktorým spomínam na mojich drahých s láskou a úctou, bez šialenstva, ktoré ovláda moje ja.
Skúste aj vy, v dnešný deň, spomínať pri zapálených sviečkach, s pokojom, láskou, úctou a pokorou. Skúste prijať zmierenie aspoň pre dnešný deň, nech sa naši anjeli na nás z neba usmievajú.