Mozog v plameňoch, duša posadnutá, myšlienky cudzie, sny desivé, a kdesi na konci šialenstva Ja. Kedy som celkom zošalela? Presne vtedy, keď jeho tvár popolavobiela, s očami bez života a čerňou na perách, zburcovala vo mne strach. Závan smrti vznášal sa sťa zlovestný mrak, srdce bilo ako na poplach a v hlave len jediné, výkrik, “ Bože, prosím, nie!!!! “ Neskoro. Smrť […]

Otvor mi dušu a ja ti do nej vložím kúsok tej mojej, nech vieš akú má príchuť. Pozvi ma dnu a zacítiš jej vôňu, budeš ju môcť celú do seba vdýchnuť. Budeš si ma môcť prečítať celučičkú, celú, rozochvenú, bázlivú, milujúcu,smelú. Otvor mi dušu svoju, nech viem, ako práve tá tvoja chutí, akú má vôňu ráno po vzlietnutí keď rozospatými […]

Sú dni, keď bolesť nenásytne požiera posledné zvyšky mojej súdnosti. Paralyzuje myšlienky aj telo, až sa opäť raz mením na zombika. Mozog v plameňoch, duša nastoknutá na kôl v strede námestia všetkým pre výstrahu. A kde som ja? V tej chvíli už horím v pekelnom ohni zaživa, pekne pomaly, akoby vo mne už len hrôzy ostali a všetko ostatné vzal ďas. No potom príde zas […]

V sladkom opojení ti nebadane dušu ukradne sťa morská panna, čo už mnohých skántrila, v jej hriešnom náručí nezbadáš, ako telo tvoje chradne, veď túžba jej je skazonosne márnivá. Vznášaš sa vo vidinách snov a túžob svojich, realita sa ti v jej pekelnom náručí stráca, neuvedomujúc si, že prichádzaš o posledných priateľov tvojich, nevidiac, že práve táto panna […]

Nechcené dotyky, zvrátené vášne, detský nárek a na konci toho všetkého smrť. Nie však tá, čo vykúpi dušu z potupy, hanby, príkoria, bolesti, lež živá smrť. Duša živá, trýznená, neschopná zabudnutia nedokáže umrieť ani žiť. A celý svet mlčí. Zatvára si oči, zapcháva uši a vrieska do tvojho umierajúceho ticha: “ Neklam!!! Vymýšľaš si a za to zhoríš v […]

Pomaly, placho, vystrašene, s cudnosťou vlastnou takmer každej žene, svoj šat skromný púšťam k nohám. Tak ako keď had sa z kože zvlieka, tak ako keď v údolí vylieva sa rozbúrená rieka, presne tak dnes šat opúšťa moje telo, pomaly, bázlivo, divoko aj smelo. A ty? Vzrušený týmto vyzývavým divadlom, spaľuješ ma svojim nenásytným pohľadom, čakajúc mlčky na moje […]

Potichúčky, celkom nebadane, tak aby si si to nevšimol, vkradol sa ti do hlavy a ponúkol cestu do “ raja “. Nechcel za to žiadnu odmenu, LEN teba. Tvoju dušu na obed a život ako honosnú večeru pre celú pekelnú kompániu. A ty? Ty si mu uveril každé jedno slizké slovo. Ako had vplazil sa do teba, omámil ťa pohľadom, otrávil jedom, aby si sa nemohol brániť a potom, […]

Raz oblečiem sa do ticha, kde cudzia vina nepichá, lež pokoj všetko obmýva. Kde človek, duša márnivá neničí cudzie sny. Kde neumrie básnik posledný pre pýchu a chtíč človeka. V tom tichu čistá láska preteká, divoká rieka plná nehy. Ňou nechám obmývať si brehy, keď oblečiem sa raz do ticha.

Nečítajte mi z očí. Klamú. Klamú, aby neráňali. Smejú sa, aby ste neplakali. Žiaria, aby ste žiarili ako hviezdy na nebi. Nečítajte mi z perí tú lož, ktorej každý verí, že život je raj na zemi. Nie, neverte mi, keď píšem o ľúbosti. O tej najvzácnejšej cnosti, ktorá nám zlatom vydláždi cestu do pekla. Tá túžba už vo mne pretiekla a zanechala iba horký blen. […]

Píšem ti, syn môj, tento list. Viem, mala by som ťa už nechať ísť, uvoľniť cestu tvojej duši, hoc bolesťou mi srdce búši. Prestať ťa kŕčovite držať v dlani, uvoľniť to zovretie, ktoré ti bráni nájsť pokoj, ktorý si tak veľmi chcel. A tak sedím a píšem tento list, hoc bolí to, už môžeš ísť, nebudem ťa viac držať v zovretí, nech tvoja duša odletí […]