A mŕtvi mlčia. Kiežby mohli hovoriť o vencoch z umeliny, keď sypali na nich hrudy hliny tí, ktorí im kopali hrob zaživa. A sviečky horia na deň zosnulých. Sú ich plné cintoríny, väčšinou pre naše viny, či pre oči susedov. Bože, kam si nás to doviedol? A mŕtvi mlčia. Kiežby mohli hovoriť, že lepšie je mať holú riť s čistým štítom pri hrobe, že bez lásky nikdy […]

A Boh mlčí. Už naše rany nepočíta, keď je v nás chlípna túžba skrytá po moci a mamone. Keď viera, ponorená do vane dusí sa bahnom z našich nôh. Nie, už nad nami nebdie ani Boh. Už len mlčí so slzou na líci. Už nekáže, neprosí, nekričí, len tupo hľadí do zeme na to ako hynieme vo vlastnej zášti, ničote kde brat bratovi hlavu stína. A Boh mlčí. No je to len naša […]

Len z dola sa dá stúpať hore zbavený všetkých ľudských pých. Cestou uvidieť šíre more našich sŕdc zlobou zjazvených. Len z dola sa dá hľadať cesta, ktorá dá zmysel životu, odhalí srdcu skryté miesta, z očí odstráni slepotu. Len z dola sa dá začať znova, keď nehrozí už voľný pád. Vnímať tú krásu dookola a ego v bahne zanechať. Nie je hriech padnúť do […]

Vezmi ma, prosím, domov, pane, do môjho srdca, ktoré si mi dal, nech vo mne opäť viera vzplanie, že v sebe nájdem vysnívaný raj. Ukáž mi, prosím, cestu, pane, nech sa niekde cestou nestratím. Nech do plachiet mi nový vietor vanie, zbavený hriechov, starých vín. Otvor, prosím, moje dlane, pane, nech svoju dušu objímem, keď sama v sebe, celkom na dne s radosťou privítam nový […]

Hlavne už nepíš, veď Boh nečíta tvoje riadky, len tvoju dušu, skutky, úmysly. Život je veru príliš krátky na v slovách skryté nezmysly. Vykašli sa už na argumenty, nenechaj svoje ego rásť, veď aj tak to vieš iba ty, že vzácnejší je samorast. Nebuď ovcou, čo hlavu skláňa k zemi, pre kúsok trávy zelenej, radšej ostaň v tomto svete nemý a vo vlastnom tichu pookrej. […]

Smútok mi kreslí slzy na duši s ľahkosťou vtáčieho pierka v povetrí, akoby o nič nešlo. Akoby to ani nebola moja duša, čo po stýkrát žiť znovu skúša, akoby som bola všetkým ukradnutá. Nie, neumieram každý deň. Len občas. Vtedy, keď sa zo mňa začne, ako rozbúrené vody riek, vylievať všetka bolesť, ktorú už duša neunesie. Slzy v slovách začnú stekať na […]

Úprimná faloš, neúprimná pravda, a srdce plné zášti. Vraj priateľstvo navždy. Žiarivý úsmev, priamy pohľad do očí, vraj toto puto nikdy neskončí. V ľavej ruke, údajne, srdce na dlani, puto, ktorým ste večne zviazaní, a pritom v pravej ruke dýka, ktorou vás zákerne, od chrbta, priamo do srdca pichá. Presne takto chutí zrada, a darmo človek odpovede hľadá na otázku […]

Akí sme len často úbohí, keď polená hádžeme druhým pod nohy pod ťarchou vlastného ega. Tak radi iných súdime no pritom nevidíme seba a zrkadlo pravdy vnucujeme iným, hoc netrápia nás dávno naše vlastné viny. Odmietame pravdu, bahníme si v klamstve, nechávame ego, nech si rýchlo rastie a nesmierne pyšní na duševné prázdno milovať a žiť zabúdame dávno.

Kam sa z nás stráca vôňa človečiny? Prečo všetci zbrojíme bez príčiny, a hroby kopeme si navzájom? Veď život je len drahý podnájom, prechodný pobyt na ceste do večnosti. A predsa sa z nás vytrácajú cnosti, akoby tam, kde chodia spávať hviezdy, mohol ktokoľvek z nás v moci hniezdiť. Akoby tam smel byť niekto čosi viac. Prečo už nehľadíme na mesiac opíjajúc sa jeho […]

Bože, človek, či si len hlúpy, keď za pár drobných si ťa kúpi kantiléna dnešnej doby. Do hlavy si dáš vbíjať skoby za pár šutrov mizerných. Povedz, kedy si stratil vieru v seba? Prečo máš pocit, že ti veľa treba, že bez slávy, bohatsta či moci nemôžeš spávať celé noci, hoci, v podstate nechýba ti nič. Sám na seba si pletieš bič ostrými tŕňmi pretkaný. […]