Nechce sa mi básniť o kvetoch na lúkach, keď z každej škáry závisť vykúka a zloba opľúva krídla anjelov. Tak nech je to pekne čierne na bielom, bez zásterky či bez príkras, že všetku krásu berie ďas rukami zhýralého homosapiens. Snáď to náš pán tam hore prežije hoc pálime na hranici jeho sny. Bože, aký sme len strašne bezbožní, keď […]

Držím ťa za ruku, ľahúčko ako letný vánok hladím tvoje ubolené telo a jediné, čo ti ešte môžem dať je Láska. Niežeby som viac nemala, dala by som ti aj svoj život, keby, keby premenil tvoju bolesť na radosť, keby ti rozžiaril utrápený pohľad, vlial horúcu krv do tvojich žíl. No môžem už len láskou ovlažiť pár chvíľ, ktoré sú ti ešte dopriate. Zahrám ti hoc […]

Kto si, že ukazuješ prstom a kričíš, že cisár je nahý, hoc na sebe má slušný šat, keď ty bez šiat a ľudský tak malý chceš sa tu na boha hrať. Tak povedz mi, kto si, že súdiš hriechy iných, no nerátaš tie, ktoré si napáchal, s radosťou vyťahuješ z kontajnera špiny, hoc vnútro máš samý bridký kal. Nuž odpovedz mi teraz, ak sa nebojíš, azda si viac ako náš […]

Odrazu sú slová prázdnejšie než vákuum, bez myšlienky, bez významu, bez akéhokoľvek zmyslu. Už nejde o nič, ani o život. Jediné, na čom ešte záleží, je umrieť dôstojne. V prachu utrpenia, ktoré ti vykráda pľúca, sú slová odrazu vzduchoprázdnejšie ako vzduchoprázdno. Môžno ešte Ľúbim ťa a Som tu nesplynuli s večnosťou, keď už nejde o nič, ani o život. […]

Poďme si dvíhať vlastné egá, až celkom hore k nebesám, veď iba to nám k šťastiu treba, nech ľudská pýcha zaplesá. Pochváľme všetko bezdôvodne, len nech sa nám to vráti späť, čo na tom, že to nie je vhodné, ľudskú pýchu predsa nevidieť. Tak podporme sa v našom bytí, veď kritík je tu viac než dosť. Dnes nebudeme predsa skrytí v ulite nebu pre radosť. Nuž, […]

Odrazu sú slová prázdnejšie než vákuum, bez myšlienky, bez významu, bez akéhokoľvek zmyslu. Už nejde o nič, ani o život. Jediné, na čom ešte záleží, je umrieť dôstojne. V prachu utrpenia, ktoré ti vykráda pľúca, sú slová odrazu vzduchoprázdnejšie ako vzduchoprázdno. Môžno ešte Ľúbim ťa a Som tu nesplynuli s večnosťou, keď už nejde o nič, ani o život. […]

Včera som sa s tebou rozprávala a ty si mlčal. Robil si to vždy, keď si vedel, žeby ma tvoje slová zaboleli. Netušil si, že tvoje mlčanie bolí oveľa viac. Tichoprázdne myšlienky ti vytekali z očí a ako v sútoku dvoch riek vplavovali sa priamo do mňa. Toľko si mi toho chcel povedať, a predsa si len mlčky stál, takmer bez dychu, s tlkotom srdca až kdesi v spánkoch. Áno, […]

Z prachu si vzišiel a v prach sa obrátiš, povedal Pán a my sme ho vzali za slovo. Premenili sme našu lásku v prach, ktorý na svojich kopytách roznieslo stádo divých koní do polí. Odrazu sme už viac neboli, už ostalo len divné prázdno, ktoré zapadlo až na dno našich duší. A nik už neveril na vzkriesenie. Vlastne, vlastne nie, niekto predsa. Ty. Ty jediný si nikdy veriť […]

Rozpustím si ťa každé ráno v káve, vždy, keď prebudím sa práve z príbehu O tisíc a jednej noci, v ktorom zavýjali vlci na mesiac a ty vpíjal si sa do mňa stále viac, tak ako sa dážď vpíja do vyprahnutej zeme. Iba my dvaja smieme prežiť ten príbeh ešte tisíckrát, keď na hviezdy budú pozerať všetky oči sveta. Natriem si ťa na chlieb každé ráno, aby mi z viečok […]

A zrazu, zrazu nemáš nič. Vlastne, ani to ničovité nič ti neostalo. V jedinej sekunde života sa piesok z presýpacích hodín presypal do nenávratna. Čas sa zastavil. Prestal tikať v kukučkových hodinách, vytiekol z koryta a v tebe ostalo len prázdno. Vlastne, ani len to bohapusté prázdno neostalo. Ničota bez ničoho, prázdnota bez prázdna, kukučkové hodiny bez kukučky, a […]