nadnoduse

Život vie byť mnohokrát veľmi krutý. Nehľadí na to, koľko dokážeme uniesť. Postaví nás rovno pred hotovú vec a je len na nás, ako sa s tým vysporiadame. Nech už je však akokoľvek zle, pokiaľ sú tu naše deti, vždy je dôvod žiť.

Práve preto je veľmi dôležité nezabúdať na ne aj v literárnej tvorbe. Deti sú to najpodstatnejšie, čo tu po nás zostane.

Povedzme si úprimne, kto z nás by sa nechcel aspoň občas stať opäť bezstarostným veselým dieťaťom. Áno, aj mne sa to stáva, keď ma život láme. Vtedy vezmem do rúk knižku „ Ja sa z toho ušúľam „ od Miroslava Kapustu.  Je to skvelá zbierka veselých a zároveň poučných básničiek pre deti od 5 – 10 rokov. Vekový limit som síce prekročila už pred 35 rokmi, ale rada si v tejto nádherne ilustrovanej knihe kedykoľvek zalistujem, pretože mi vždy vyčarí detský úsmev na perách a rozžiari šibalské ohníčky v očiach.

Literatúra pre deti a mládež je súčasťou národnej literatúry, to znamená, že plní tie isté úlohy ako literatúra pre dospelých:
sprostredkúva v umeleckých obrazoch poznanie skutočnosti,
aktivizuje citový život človeka,zúčastňuje sa na formovaní jeho estetického cítenia,zobrazuje skutočnosť umelecky, pravdivo a hodnotí ju v zhode so záujmami a cieľmi spoločnosti.

Písať pre deti je, myslím si, oveľa ťažšie, ako písať pre dospelých. Zaujať ich neposedné dušičky, podať text zrozumiteľne ich veku a zodpovednosť za to, čo im autor podsúva, je veľký kumšt. O to viac si tvorbu pre deti vážim. Klobúk dolu pred tými, ktorí pri písaní nezabúdajú na naše najväčšie bohatstvo, na deti.

Smiech je liek na všetko, takže pokojne sa s vašimi deťmi, alebo aj bez, ušúľajte od smiechu pri čítaní z knižky „ Ja sa z toho ušúľam. „