nadnoduse

V poslednej dobe sa mi do očí dostalo viacero recenzií, ktoré, slušne povedané, dehonestujú nielen dielo, ale aj samotného autora. Preto som sa rozhodla pozrieť sa bližšie na to, čo to tá recenzia vlastne je. Aby to však nebol iba môj obmedzený, subjektívny pohľad, dovolila som si použiť odborné, teda nestranné informácie z internetových portálov. Linky uvediem pod článkom.

Podľa wikipédie je recenzia  kritický rozbor umeleckého alebo odborného diela, ktorý obsahuje jeho odôvodnené hodnotenie. Patrí k publicistickým žánrom.

Toto som síce vedela už dávno, ale definícia je definícia.

Pojem recenzent wikipédia nevysvetľuje. Veď načo aj. Úplne stačí zadefinovanie pojmu recenzia, z ktorej sa dá veľmi jednoducho odvodiť funkcia recenzenta. Aby však, ako som už zdôraznila, nebola táto úvaha zaujatá, hľadala som na internete ďalej. Vybrala som to najvýstižnejšie, čo som našla, no musím povedať, že základ bol vo všetkých rovnaký. 

Takže pozrime sa teraz bližšie na to, kto je to ten recenzent. Teda, kto by to podľa múdrych, študovaných hláv mal byť. Zdôrazňujem „mal“, pretože v niektorých prípadoch to tak ani zďaleka nie je, bohužiaľ. Prečo bohužiaľ? Nuž preto, lebo…čítaj ďalej. 

Recenzent je človek, ktorý je schopný knižku pochopiť – tu by som dala asi najväčší dôraz, pretože hodnotenie diela bez jeho pochopenia je, ako keď psík s mačičkou piekli tortu – utvoriť si o nej vlastný názor a zrozumiteľne, jasne, adresne a prístupne ho odprezentovať. Akou formou je na autorovi recenzie. V dnešnej dobe je možností viacero, čo je pri osobných útokoch recenzenta viac na škodu ako na osoh. Len aby bolo jasné, na jeho vlastnú škodu. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že nikto nedokáže recenzovať všetky knižky, pretože žiadna knižka nie je určená všetkým čitateľom. Prečo? Nuž lebo v prípade nedostatočného vedomostného či skúsenostného pozadia môže dôjsť k nepochopeniu textu a následne k skreslenému  výkladu. V takýchto prípadoch zvyknú recenzenti vkĺznuť do osobných invektív. Kniha ako celok, rovnako ako aj samotný autor ich pri nepochopení diela neskutočne irituje. Veď to aj z bežného života poznáme určite všetci. Ak niečo nedokážeme pochopiť, napríklad nejaké zadanie v práci alebo v škole, dokáže nás to poriadne vyviesť z miery. Rovnako je to aj s knihami. Človek si kúpi knihu, prípadne ju dostane darom, číta a číta, no akosi mu v nej nič nedáva zmysel. Čím dlhšie takú knihu číta, s nádejou že snáď pochopí, tým viac v ňom narastá frustrácia a hnev. Nakoniec to vzdá a šmarí literárne dielo do kúta. Jediné čo potom v človeku ostane už na dlho, je prirodzený odpor voči tvorbe daného autora. Poznám to dobre. Už sa mi to párkrát stalo. Inteligentný tvor však nemá potrebu takéto diela a ich autorov dehonestovať. Veď prečo aj. Koľko ľudí, toľko chutí. Len preto, že, napríklad, skutočne neobľubujem demikát, dokonca až tak, že sa mi z neho dvíha žalúdok, nenapíšem zdrvujúcu kritiku na špičkového šéfkuchára, ktorý ho má v jedálnom lístku. Ak mi niečo nechutí, tak to jednoducho nekonzumujem, a tiež nekomentujem. Načo zbytočne kaziť chuť ostatným. Nechápem ľudí, ktorí dokážu skonzumovať /aj knižne/ veci, z ktorých im je na zvracanie len preto, aby následne mohli obsah svojho žalúdka vyprsknúť kuchárovi /autorovi/ do tváre. Áno, viem, sme rôzni, ale toto mi skutočne nedáva absolútne žiadny zmysel, nakoľko tým konzument aj tak najviac škodí sám sebe. Ale poďme ďalej.

Recenzent nemusí o danom autorovi a diele vedieť všetko. Recenzia nie je akademická štúdia. Je však prepotrebné  mať aspoň základný prehľad a istú dávku vkusu, intuície a EMPATIE. Tu musím podotknúť, že rozhnevaný konzument a empatia sa v danej situácii navzájom vylučujú. Veľakrát sa nám v bežnom živote prihodí, že v hneve povieme veci, za ktoré sa neskôr hanbíme a nesmierne nás mrzia, no slovo vypustené do sveta sa už vziať späť nedá. O to tragickejšie je to s osobnými invektívami v recenziách. Informácie vo virtuálnom svete sa šíria šialenou rýchlosťou a skutočne až kamsi do nekonečna. V takomto prípade by sa teda už dalo hovoriť aj o verejnom hanobení autora a jeho diela a myslím, že nemusím prízvukovať, že takéto hanobenie je trestné v zmysle zákona. Smutné je, že takýto recenzent si vôbec neuvedomuje ako veľmi poškodzuje zároveň aj svoje meno a reputáciu. Každá senzácia prehrmí za pár dní, na recenziu sa rýchlo zabudne, ostane iba nálepka na čele recenzenta. Ale poďme opäť ďalej.

Recenzia neznamená len odhaľovanie chýb knižky. Ak je vyslovene kritická, je nevyhnutne subjektívna. V takomto prípade už ale nejde o „recenziu“, ale len o neobjektívny pohľad čitateľa. Tu už samozvaný kvazi  recenzent riskuje. Ide s kožou svojho názoru na trh a teda musí vopred počítať so skutočne „veselou“ paletou iných pohľadov. Bohužiaľ, nie pohľadov na samotné dielo ale na svoju osobu. A tu nastáva hlavný problém. Recenzia by mala slúžiť na rozpútanie vášnivej diskusie o recenzovanom diele, nie o intímnych záležitostiach samotného autora, a už vôbec nie o recenzentovi. Tu ma napadá jediný dôvod dehonestujúcich recenzií, a tým je stiahnuť pozornosť len na seba samého. Podstata knižného, alebo iného diela úplne zaniká v sebestrednosti recenzenta. Smutné. O to viac ak takýto recenzent sám seba označuje za milovníka literatúry a zároveň za človeka, ktorý sa snaží literatúru dostať do povedomia širokej verejnosti. Z môjho uhla pohľadu, ktorý môže byť samozrejme tiež čisto subjektívny, tu ale ide jedine o to, aby takýto kvázi recenzent dostal do povedomia pospolitého ľudu len a len seba.

A čo dodať na záver? Nuž asi len toľko, že nie všetko sa dá označiť za recenziu, a keď už sa človek rozhodne verejne prezentovať svoj čisto subjektívny názor, častokrát výrazne zaujatý, samozrejme má na to právo, mal by byť vo svojich vyjadreniach mimoriadne opatrný. V opačnom prípade sa mu môže veľmi ľahko stať, že bude mať dosť nepríjemné opletačky so zákonom. Nie každý si totiž nechá kydať kopy hnoja na hlavu.

Zdroj:

https://sk.m.wikipedia.org/wiki/Recenzia_(publicistick%C3%BD_%C5%BE%C3%A1ner)

https://www.fandom.sk/clanok/ako-pisat-recenzie