Asi by som Ti mala čosi vysvetliť. Ja viem, že všetko vieš, ale nie som si celkom istá, či aj rozumieš, tak celkom obyčajne, ľudsky, pretože predsa len si… úplne iný ako my. Rozprávam sa s Tebou už dlho, spôsobom akoby som verila, že existuješ, že ma počuješ, že ma miluješ presne tak, ako milujúci otec ľúbi svoje deti, no viem, že vieš, že je to iba hra, hra na […]

V erbe máš vrytú podobizeň Krista s výrazom veľkej, svätskej pokory, popritom malá, červotočná hlísta, vyžiera v tvojej viere otvory. Biješ sa do pŕs, ruky spínaš k nebu, spoveďou v chráme zbavuješ sa vín, no naše hriechy iba hroby vstrebú, bez pátosu, bez trápnych pantomím. V erbe máš vrytú podobizeň viery, na krku krížik, v rukách ruženec, tak neviem, kto z […]

Prepáč, ale už Ťa nebudem žiadať o ďalšie znovuzrodenia. A nie, nie som malicherná a ani za Tebou sa ešte nechystám, len… Len ma už skutočne nebaví umierať a znovu sa rodiť za každým, keď sa čas v hodinách pretikáva do minulosti. Ty vieš, ako bolí umieranie, aj ako chutí kríž potečený krvou, preto viem, že vieš, že sa nedá umierať vždy znova a znova. Smrť a […]

Kým dobrí mlčia, zloba nezmizne, nerozplynie sa sama v éteri, a človek ďalej kráča bez trýzne, len koža sa mu divne šúverí. A dobrí mlčia v kúte zašití, veď nepatrí sa kričať do sveta, no vinní sme všetci, ja i ty, mlčanie nie je dobrá osveta. Kým dobro mlčí, zloba nezmizne, v tom tichu smelo krídla rozpína, a človek hľadí celkom nečinne, nech neutrpí […]

Desia ma dnešné žabomyšie vojny, jediná pravda do vín zaliata, keď každý sa bráni slovnými bojmi, sme ako odvrhnuté mláďatá. Desia ma všetky rozpitvané slová, prapodivná púšť hriechmi obsiata, keď podstatou je zarezávať znova do čerstvých rán ľudského prekliatia. Desia ma pravdy vyrieknuté v zlobe, jedom nasiakle, ostré hroty slov, keď človek rád a s veľkou […]

Za rúškom skrytý úškrn doby, ktorý v nás s veľkou chuťou drobí súdnosť na malé omrviny. Zrazu sme všetci celkom iní, tváre bez pocitu viny, ktoré s chuťou bez príčiny palicujú hlava nehlava. Viem, panika s hlavou riadne zamáva, no kde ostáva ľudskosť zakliesnená? Človek človeku dáva hnusné mená a do krvi sa bije v podstate pre nič. Ak nevieš pomôcť, tak prosím […]

Za oknami jar rozkvitá a pred nimi pučí strach, hlboko v nás nádej skrytá divo bije na poplach. Nevzdávaj sa, vydrž ešte, raz to všetko vezme ďas, veď žiadne zlo nie je večné, príde doba plná krás. Dnes však nesmieš strácať vieru v návrat krásnych, všedný dní, nech ťa z kože nezoderú beznádeje z pochodní. Nebude to trvať chvíľu, celý svet […]

Za rúškom skrytá panika a nik sa ťa už nepýta, kým si a čo všetko máš. Počuješ iba jeden hlas, ktorý pulzuje ti v ušiach na poplach a do žíl vlieva bohapustý strach, požierajúci všetko, čo si kedy mal. A je jedno či si chudák, či si kráľ, lebo aj tvoj čas tiká v rúšku skrytý. Vravíš, že je všetko v …? Ver, že všetok veru ešte nie, len nereaguj prehnane a […]

Ulice prázdne, ulice tiché a v pamäti kroky vryté, ruch mesta, nádych života. A dnes? Len pustatina, prázdnota, des plaziaci sa v uliciach. Z každého okna dýcha strach a predsa sa v nás viera skrýva, viera, že skončí doba neduživá a opäť sa do miest vráti život. Hoc, dnes nám je veľmi clivo, verím, že to všetci zvládneme. Beznádej pochovajme do zeme a podržme sa spolu […]

Už nesmieme si ruky podávať, no smieme si dať srdcia na dlani, tak skúsme všetci dávať, nielen brať, to je dnes našim veľkým poslaním. Preto ihneď začnem, ako prvá, objatie vrúcne všetkým posielam, nech v nás človečina stále trvá, lebo láska je nasvätejší chrám.