Pozri sa, prosím, dolu, Pane, na svoje dietky zdesené, otvor nám svoje nežné dlane, vlej do nás kalich nádeje. Odpusť nám naše viny, Bože, pomôž nám ustáť ťarchu dní, nedovoľ ľudskosť stiahnuť z kože, hoc sme na Teba zabudli. Prebuď v nás, prosím, človečinu, vierou a láskou objím nás, nech Tvoje dietky nezahynú za rúškom skryté v tento čas. […]

O čom je život, povedz mi, Pane, nech pochopím aj zmysel večnosti, na doskách zhnitých divadlo hráme, so zlobou zahryznutou do kostí. Hľadáme šťastie v hromade vecí a lásku rozdávame na prídel. Povedz mi, Pane, že či nám svedčí, vznášať sa k nebu bez krídel. Vzývame Boha, keď niečo chceme, no vďačnosť kamsi zobral ďas, ževraj sme vládcami tejto zeme a […]

Áno, viem, mal si pravdu. Vlastne, vždy ju máš, to len ja som Ti neverila a stále musím pochybovať, pretože… Prečo vlastne? Netuším. Je to kdesi hlboko vo mne. Možno to bude tým, že si tak neskutočný, láskavý, vševediaci, všemohúci… až to vo svojej jednoduchosti jednoducho nedokážem prijať. Neviem, naozaj neviem, kde sa stala chyba. Možno nastala už v […]

Už viem, čo ma držalo nad vodou, keď som sa topila v bolesti, vo zvratkoch vlastnej duše, ktoré sa nedali stráviť, pretože boli priťažkým sústom pre tak malého človeka, akým som bola, a viem, že sa mi nebudeš smiať, keď poviem, že to bola viera, hoci som Ťa odmietala prijať, uznať, že vôbec si a urputne som sa bila do pŕs, že si len obyčajný výmysel, prelud, […]

Dnes mi je už až na smiech, akí sme my ľudia naivní, keď si myslíme, že nám odpovede pošuškáš do uška, tak ako si milenci šepocú vrúcne vyznania, a keď Ťa viníme za všetko to nešťastie, za ktoré nemôže nikto iný ako Človek a jeho chtíč po moci, sláve, mamone, keď kolenačky prosíme, aby si za nás vyriešil všetko to, čo sme napáchali my sami. […]

Viem, už dlhšie som sa Ti neozvala, no viem, že vieš, že aj keď mlčím, aj keď sa tvárim, že tu nie si, si v každej pomlčke medzi slovami, v každej myšlienke, ktorá mi uniká pomedzi prsty, si súčasťou toho ticha, ktoré sa vo mne občas rozlieva, aby som opäť našla seba, Teba a všetko to, v čo sa veriť oplatí. Vieš, že viem, že aj v tom mojom tichu sme stále ja a Ty, […]

Prepáč, že Ťa zase otravujem, ale ja tieto naše rozhovory proste Milujem. Áno, viem, že teraz, keď sa zvianocnieva, máš toho dosť aj bezo mňa. Viem, že musíš utešiť nešťastných, objať osamelých, povzbudiť chorých a vliať lásku, nádej, a pokoj do našich sŕdc. Viem, že máš toho viac než dosť, preto mi nemusíš odpovedať. Úplne postačí, keď budeš […]

Vravíš, že už vieš, čo je to bolesť? No tak mi teraz, prosím, povedz, čo bolí viac? To bohapusté prázdno v duši, ktoré gniavi, žerie, dusí, alebo chronicky známe hlasy v hlave, ktoré ťa k sebe mámia práve z temného sveta záhrobia? Bolia viac brány pekla, ktoré sa ti otvoria, alebo prázdnota na sto zámkov v tebe zamknutá? Vravíš, že vieš, čo je to samota, že už […]

Priľahko, človek, stúpaš hore, niekedy stačí pár lichotivý viet, odrazu nevnímaš tie pravdy holé, ktoré by ti stále v ušiach mali znieť. Čím vyššie vzlietneš na krídlach ega, tým väčšia zasiahne ťa bieda, keď zlámaný dopadneš na tvrdú zem. Drž sa pri zemi, ak poradiť ti smiem.

Rozbitý život polepím si opäť, zalejem láskou všetky trhliny, nech neostanem navždy smutná obeť osudu, ktorý nie je bez viny. Každučké ráno uvarím kávu, namiesto cukru pridám úsmevy, vypijem do dna náladu hravú, oblečiem dušu svoju do nehy. V počernej noci posčitujem hviezdy, mesačnou žiarou umyjem si tvár, nech vo mne navždy tichúčko hniezdi nebeská láska, ktorú […]