nadnoduse

Žiadne chcem neexistuje. Kedy sa sestrička s Peťkou vrátili na izbu netuším. Zaspala som. Je zvláštne, ako dokáže depresia a nervové vypätie človeka vyčerpať. Z ničoho nič sadne na viečka neskutočná ťažoba, energia akoby sa razom odparila z tela a myseľ vypína. Zobudila som sa na to, ako sa na mňa niekto pozerá. Od malička som na to veľmi háklivá. Otvorila som […]

s Malinami nastoknutými na Prstoch Každý deň sa stretávame s láskou aj nenávisťou, radosťou aj smútkom, šťastím aj nešťastím, s dobrom aj zlom. Vieme o živote svoje a predsa sa vždy nájde niekto, kto nám svojimi myšlienkami, slovami dokáže otvárať oči aj srdcia dokorán. Život, vo všetkých jeho farbách a skupenstvách, podaný s ľahkosťou vtáčieho pierka a […]

Život vie byť mnohokrát veľmi krutý. Nehľadí na to, koľko dokážeme uniesť. Postaví nás rovno pred hotovú vec a je len na nás, ako sa s tým vysporiadame. Nech už je však akokoľvek zle, pokiaľ sú tu naše deti, vždy je dôvod žiť. Práve preto je veľmi dôležité nezabúdať na ne aj v literárnej tvorbe. Deti sú to najpodstatnejšie, čo tu po nás zostane. Povedzme […]

Havran je v mytológii symbolom mysle, vedomia a inteligencie. V legendách severoamerických Indiánov sú havrany hrdinovia, pomáhajúci ľudstvu. Pre niektoré kmene boli nositeľmi svetla, ktorí sa vynárali z prapôvodnej temnoty sveta. Havran je tiež známy ako strážca tajomstiev a duchovný učiteľ. A presne taký je aj debutový Havran V Kávomate od Ráchel Noa. Je pravda, […]

NAVŽDY PREKLIATA – Zdenka Wenzlová Švábeková Kniha, ktorú mi zakázali čítať, pretože myšlienkovo aj pocitovo je až neuveriteľne stotožnená s mojou dušou. Neposlúchla som. Práve naopak. S odhodlaním som sa do nej pustila. Nie však preto, aby som sebe alebo ostaním dokázala, že to zvládnem. Pustila som sa do nej preto lebo som neverila, že môže niekto hodnoverne […]

Vysoký tlak Bolo veľmi zvláštne sledovať dve krásne, mladé ženy, ktoré vďaka svojim najbližším zošaleli. Keď som ich tak pozorovala, spomenula som si na slová uja Jana – Utrpenie iných robí to naše znesiteľnejším. Aj keď to znie morbídne, mal pravdu. Pri pomyslení na to, čím všetkým si musela prejsť Peťka , Erika alebo Viktorka po strate milovaného dieťaťa, […]

Šialenstvo. Sledovala som ako sa mi infúzia prekvapkáva do žily . Pekne pomaly kvapka za kvapkou. Nechcela som na nič myslieť, tak som tie kvapôčky živej vody začala počítať. Bolo to určite lepšie, než samu seba deptať výčitkami svedomia. Samotýrania som si v poslednom čase užila viac než dosť. „ Pani Janka, za pätnásť minút dovezú Peťku na izbu. „ – […]

Nenávidíme seba Bola som unavená. Psychika dokáže človeka unaviť až na smrť. Čo sa dialo počas večere a tesne po nej, netuším. Vyčerpanie urobilo svoje. Pamätám si až noc. Zobudila som sa na Viktorkine bľabotanie. Koľko mohlo byť hodín, neviem. Sedela vo svojej zatvorenej klietke, kývala sa zo strany na stranu a vydávala nezrozumiteľné zvuky. Agresívna nebola. […]

Tu sme si všetci rovní Sedela som v starom, ošúchanom kresle a ronila slzy bolesti, zúfalstva a vlastných vín. Boli horké ako blen. Erika sedela vedľa mňa a snažila sa ma upokojiť. Nešlo jej to. Je nesmierne ťažké zastaviť lávu rinúcu sa zo srdca zúfalej matky, manželky, ženy. „ Pani Janka, poďte so mnou. Musíme sa porozprávať.“ – prenikol ku mne, akoby […]

Mea culpa Výčitky svedomia sú ako Damoklov meč. Nech by už mal človek všetko bohatstvo sveta, slávu, moc a šťastie, pokoj v duši nenájde. Nie, pokiaľ ho neprestane zhrýzať svedomie. A ono neprestane. Bude si pekne postupne, sústo po súste, odjedať z našej duševnej podstaty, až do zbláznenia. „ Akú rozprávku chceš počuť? „ – vytrhla ma Peťka z vlastného svedomia. […]