Je tento názov dostatočne šokujúci a poburujúci na to, aby ste si tento článok otvorili a prečítali? Nechám sa prekvapiť a kým prídem na to, akú čítanosť dosiahne, prečítam si pár iných blogov s rovnako škandalóznym nadpisom, aby som sa uistila v tom, čo práve píšem. Na začiatok vám stručne vysvetlím, prečo som sa rozhodla pre blogovanie ja. Asi ako každý […]

Je to veľmi zvláštne, ale práve dnes, v tento spomienkový deň, vo mne zavládol zvláštny pokoj. Žiadny ťažký smútok, vnútorná bolesť ani nezdravo vyvádzajúca eufória. Ako pokojné more pri východe slnka, rozlieva sa v mojom vnútri pokoj a zmierenie. Prijatie všetkého, čo bolo, aj čo príde. Neviem, či som vôbec, niekedy vo svojom živote, niečo podobné v sebe […]

Pamätáte si ešte na svoje detstvo? A pamätáte si, čo nás rodičia učili už od malička? Neviem ako vás, ale mňa vždy rodičia upozorňovali a snažili sa mi vbiť do hlavy dve úplne obyčajné a predsa zázračné slovíčka. Áno, mama a otec boli, samozrejme, tie prvé slovíčka, lenže teraz mám na mysli niečo celkom iné. Prosím a ďakujem. Často sa pýtame, kam tento […]

Zdá sa vám, že svet aj ľudia sú v dnešnej dobe oveľa horší, zákernejší, bezohľadnejší….ako kedysi? Nadávate na dnešnú dobu, stále šomrete, že svet sa rúti do záhuby a všade vidíte len zlobu? Vravíte, že svet je zlý? Ľudia sú zlí? Nuž, každý vidí, aj priťahuje presne to, čo nosí hlboko v srdci. Svet nie je zlý. Aspoň ten môj. Nie, jazvy na srdci aj na […]

Sedím pri posteli umierajúceho človeka, veľmi blízkeho a vzácneho. Držím ho za ruku, pozerám do jeho utrpením vyhasnutých očí a premýšľam nad bizarnosťou všetkých tých žabomyších vojen, v ktorých sa snažíme za každú cenu presadiť jedinú pravdu, samozrejme tú našu. Ľudskosť a empatiu hádžeme do smetí, len aby sme mali pocit vlastnej nezraniteľnosti a […]

Žijeme v demokratickom štáte. Koľké to šťastie. Môžeme si hovoriť, čo len živ chceme, škoda len, že nás nik nepočúva. Dokonca aj cestovať môžeme, kam sa nám zachce, škoda len, že nie je za čo. A umrieť? Umrieť tiež môžeme, ako chceme, škoda len, že nás naše úžasné, demokratické zdravotníctvo nakoniec nechá zdochýnať ako opusteného, prašivého psa v […]

Videla som ju už v mnohých podobách. Navštívila ma toľkokrát, až mám pocit, že patrí do rodiny. A predsa, predsa by som ju identifikovať nedokázala. Má toľko tvárí, masiek a podôb, že ma zakaždým dokáže zaskočiť. Prvýkrát som sa s ňou stretla, keď som mala 10 rokov. Vlastne nie. Bolo to oveľa, oveľa skôr. Mala som necelý rôčik. Bola som primalá, takže si ju […]

Cez Overtonovo okno jednoducho. Nič vám to nehovorí? Nevadí, ozrejmím vám jeho podstatu. Overtonovo okno je oblasť myšlienok, ktoré sa dajú tolerovať vo všetkých diskusiách. Termín bol pomenovaný podľa autora tejto myšlienky, Josepha P. Overtona. Tvrdil, že úspech nejakého nápadu v politike závisí viac na tom, či spadá do okna, než na preferenciách. Podľa jeho popisu […]

A čo teda sú, keď ničia životy bezbranným deťom? Že sú chorí a nemôžu za to? Ok ale aj psychopatický vrahovia sú v podstate chorí, tiež za to v podstate nemôžu, takže ich necháme slobodne pobehovať po uliciach napĺňať si svoje potreby? Veď žijeme v demokracii a všetci máme rovnaké práva. A kde sú práva bezbranného dieťaťa? Ideme brániť pedofilov […]

„Čo človek skúma a vie, to je veda. Čo človek cíti, to je poézia.“ — Franz Grillparzer A človek cíti. Aj ten najbiednejší, najjednoduchší. Každý inak, po svojom, na základe genetickej výbavy a odžitých udalostí. Poučiek o tom, čo je a čo už nie je poézia je veľa, rovnako ako je veľa pravidiel jej písania. Striktné dodržiavanie týchto pravidiel je dozaista […]